Ako to celé dopadne?

Autor: Natália Rostowa | 15.11.2020 o 19:07 | (upravené 16.11.2020 o 13:56) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  22x

Koniec druhého zväzku

S Jurom sa míňame. Nie že by bol netopier. No keď sa ráno chystám do práce, on je už na tréningu s klientom. Kým som v ofise, Juro príde domov, naje sa a spí. A keď sa vrátim z roboty, on je už v dabingovom štúdiu. Keď idem spať, ešte nie je doma. A tak prejde celý týždeň.

Na víkend cestujem k rodičom. Na testovanie. Orava je výkričník, na smiech. Tak sme družní, to je naša nátura! Nakoniec dňa máme jedného pozitívneho (poľský kamionista, čo prechádzal). Večer sa z amplióna miestneho rozhlasu ozve ľudovka "V dolnom konci bývam, v hornom frajera mám". Potom starosta zaďakuje občanom a poprosí naďalej dodržiavať opatrenia. Zaželá pevné zdravie a dedina sa poberá spať.

V nedeľu je omša na obecnej lúke. Svieži vetrík nám pripomenie, že leto je neodvratne fuč. Modlíme sa, nech sa v zdraví dožijeme bezrúškového stavu. Každý od Ježiška požaduje vakcínu. Ponožky kľudne až na meniny. Kde bude omša, keď nám v decembri zavrú kostol? Budeme sedieť na futbalovej tribúne? Urbár zvrtne drevený altánok, kde nebudú jasličky, ale celebrujúci farár s pomocníkmi? Nevedno.

Podvečer na rozlúčku vyobjímam rodičov a starkú vrúcnejšie. Aj keď o týždeň uvidíme - na druhé kolo testovania. Vlak z Kraľovian je podozrivo prázdny. Pozerám z okna von na ten koronový svet. Keď vojdem do brány bratislavského bytu, pookrejem. Čosi vyčuhuje z mojej schránky. Na notovom papieri je napísané: "Ária pre Frndolínu". Pod názvom je husľový kľúč a noty vlniace sa v riadkoch. 

Aké milé! To bude isto od Gaba. A ja neviem čítať noty! Mám chuť mu hneď zazvoniť, nech mi to zahrá. Keď sa blížim k jeho poschodiu, vidím, že vyprevádza nejakú babu. "Áno, ty moje trdlo milované," povie. Objímu sa a dievčina zbehne schody, mám chuť jej podložiť nohu. "Zdravím," povie, keď sa míňame. Gabove dvere sú už zavreté. Nevidel ma.

Tak načo mi skladá pieseň, keď má dáku buchtu! To tu už fakt nikto nič negarantuje?! Nazlostene vytrepem kufor o poschodie vyššie, odomknem dvere a počujem niekde v byte zasmiať sa Jura. Asi telefonuje, pomyslím si. "Čau, Juro!" zakričím v predsieni. Netuším, či ma počul, smeje sa ďalej. Zhodím zo seba bundu, odkopnem topánky. Idem do kúpeľne, umývam si ruky, napúšťam vaňu. Rozmýšľam o tej ženskej, čo vyšla od Gaba. Bola pekná? Koľko mohla mať rokov?

Kuknem do zrkadla. V periférnom videní prebehne niekto na vécko. "Juro?" spýtam sa. "Nie, ja som Lucka!" zaznie odpoveď. Tak buď tu má Juro babu, alebo zase skúša fistulu na dabing. Nechce sa mi zisťovať pravdu, vlastne mi to je jedno. Zatváram dvere na kúpeľni a vnáram sa do vane. 

Keď sa mi vnorí tvár pod hladinu, naraz mi napadne myšlienka: Gabo vravel, že na víkend príde jeho sestra. Bola to teda jeho segra, vydýchnem. Vynorím hlavu z kúpeľa a pretriem si rukami tvár. Áno, dnes pôjdem za ním, aby mi zahral, čo pre mňa zložil. Som zvedavá. Pesnička pre mňa. Aké romantické.

A veď sa uvidí. Život má veľa prekvapení. Hádam aj niečo pekné...

---

The end.

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stĺpček šéfredaktorky

Jankovská usvedčuje Fica, že vedel o Kočnerovi (stĺpček šéfredaktorky)

Pred Jankovskou navštívil Fica Bödör.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Za Kollára sa musia hanbiť všetci

Boris Kollár sa nikdy nemal stať predsedom parlamentu.


Už ste čítali?