A zábava môže začať...

Autor: Natália Rostowa | 13.9.2020 o 22:37 | (upravené 18.9.2020 o 19:31) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  37x

9.kapitola, II.zväzok

Napíšem smsku šéfovi, že som naspäť v Bratiske a teda ruším zajtrajšiu dovolenku. Mobil hodím na posteľ a otvorím skriňu. Tak čím ohúrim Jura? Nechcem nič prvoplánové. Preberám vešiaky a hodnotím: Toto nie, toto možno, no toto v žiadnom prípade, toto... 

Zapípa mi odpoveď od šéfa. "OK. Tak nás príď pozrieť na BRaK. Sme blízko hlavného stage." Uff. V zhone okolo Miňovej nehody som na festival zabudla. Sú skoro dve hodiny. Pôjdem tam? Vlastne je to super nápad! Pred Jurom budem aspoň tajomná. V tom momente naďabím na bodkované šaty. Sú maxi dlhé, ale odhaľujú ramená. Látka je biela, bodky čierne a ramienka z červených stužiek. Bingo! Milujem na nich, že bodky hore sú malé, v páse sa postupne zväčšujú a dole sú už vo veľkosti tenisových loptičiek.

V šatách idem do kúpeľne. Nahodím makeup, akoby som fakt išla na rande. Keď vojdem do kuchyne, Juro čistí zeleninu. "Počuj, Jánošík," oslovím ho. Otočí sa na mňa. Premeria si ma obdivným pohľadom. "Drahá, ale večera ešte nie je hotová!" povie a ukáže na rozkrojenú cibuľu. "Ja idem von, tak len,že kedy mám byť späť," poviem akože ledabolo. Aby som neprezradila, že sa teším na večeru a namä na ten duel, Gabo vs. Juro.

"A kto mi bude pomáhať čistiť zeleninu a vyhadzovať pripálené hrnce? Há?" spýta sa s hranou výčitkou. Musím rýchlo zmiznúť, lebo vyzerá fakt sladko. "Už som dohodnutá, sorry," odpoviem. "Ale o šiestej nech si tu!" počujem ešte. V hale sa obujem a beriem kabelku. Idem autom, v nedeľu býva mesto prázdnejšie. Zdržia ma len obchádzky rozrýpaných megadier na ceste. Typická Brati v lete, turistom ponúka lešenia chátrajúcich budov a obnažené potrubia v asfalte vozovky...

Zaparkujem bez toho, aby som z auta čokoľvek stratila alebo odtrhla. Založím si rúško, zaplatím dobrovoľné vstupné. Počasie fandí akcii, ľudí je tu akurát, aby dodržali predpísané odstupy. Ak si odmyslím dezinfekciu v každom stánku a rúška na tvárach, je to akoby sa žiadna pandémia nekonala. Zvítam sa decentne s kolegyňou a šéfom. "Tohtoročná účasť je nad očakávania," šéf ukáže na kopiace sa prázdne prepravky. "Predali sme viac kníh..." pokračuje nadšene. Prichádzajú ďalší knihomoli, striedame sa v obsluhe. 

Čas mi preletí tak rýchlo, že tesne stíham prísť domov na šiestu. Keď vychádzam po schodoch, Gabo práve zamyká dvere bytu, na sebe má oblečené kimono. Keď sa na mňa otočí, na tvári má makeup ako gejša. Zatvorím oči a ešte raz sa na neho pozriem. Nie, nie je to sen! Neviem, ako mám zareagovať.

"Ahoj, Simona," povie, akoby nič a na biele ponožky si nasúva japonské dreváky. OMG. Možno som si niekedy predstavila, ako sa asi bozkáva, ale je to preč, nenávratne preč... "Dnes Juraj robí ten filmový večer.  Povedal, že mám prísť v kostýme obľúbenej postavy. A ja milujem operu Madama Butterfly!" spojí dlane na hrudi a pokloní sa mi. Stratím reč, no nakoniec poviem: "No poď,  ty Madama, nech nemeškáme." Toto vyzerá na nezabudnuteľný večer... 

 

Pokračovanie: 

https://rostowa.blog.sme.sk/c/543943/klietka-blaznov-alebo-blbec-na-veceru.html

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Čo vybral Kočner z trezoru? Polícia si dôležité video vypýtala neskoro

Kamerové záznamy z bánk sa automaticky ničia po 13 mesiacoch.

Dobré ráno

Dobré ráno: Snáď sa Slovensko poučí, čo sa deje v Česku

Jaroslav Flegr hovorí, ako sa nám pandémia vymyká spod kontroly.

Stĺpček Zuzany Kepplovej

Nepokoj nad dôkazmi

Fakt, že vyžiadanie kamerových záznamov polícia zmeškala o päť dní, je na porazenie.


Už ste čítali?