Nová výzva

Autor: Natália Rostowa | 11.9.2020 o 10:54 | (upravené 5.10.2020 o 14:52) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  35x

8.kapitola, II.zväzok

Nedeľa. Prebúdzam sa na poludnie. Cez žalúzie svieti slnko. Zakryjem si tvár vankúšom a hodnú chvíľu tak ostanem. Mám sucho v ústach a menšie oknoLenivo sa ponaťahujem a vstávam z postele. 

Idem do kúpeľne a dám napúšťať vaňu. V zrkadle spozorujem mývala - dokelu, išla som spať namaľovaná! Odlíčim zvyšky makeupu a zoblečiem sa. Vo vani sa po krk ponorím do víru éterických olejov. Toto som potrebovala, netreba zakaždým chodiť do Piešťan. 

Keď sa mi pokožka na prstoch začne šuveriť ako starej babke, nohou na dne  vane našmátram štupeľ a vytiahnem ho. Vstanem, nech zo mňa stečie galón vody. Natiahnem sa za uterákom. Keď vystúpim z vane, cítim sa ako znovuzrodená. Zvesím župan z dverí kúpeľne a oblečiem si ho. Vyfénujem vlasy a idem variť "rannú" kávu. 

Vybitý mobil ma čaká na stole. Napojím ho nabíjať a pritom spustím kávovar. Nepočujem, že dnu vošiel Juro. Podíde ku mne a dá mi pusu do mokrých vlasov. Môj župan nie je froté, ako ten čo mal včera on. Môj je z hodvábneho saténu. Jeho froťák mu zakrýval tuším aj lýtka, môj Morgenmantel mi dočiahne  ledva do polovice stehien... "Ahoj, Divožienka," povie a žiadostivo si ma premeriava.

V rukách drží eko tašky s nákupom. Nasucho preglgne a povie: "Mám aj tvoj jogurt." Z jednej tašky vykúkajú dve francúzske bagety, z druhej záľaha zeleninových a bylinkových vňatí. Jáj áno - pamäť mi vyštrachá spomienku - dnes je tá večera. Ale prečo mi povedal Divožienka? Snáď sme spolu my dvaja včera... Rozmýšľam tuho, čo si pamätám... Sedeli sme tu a... A bože, ja som sa pripila z toho prosecca. Málo som jedla, tak mi stúplo do hlavy. No, nevyspala som sa s ním, či? Spomínam si na  bozk pred izbou... No tam to hádam skončilo. OMG...

"Divožienka?!" spýtam sa a vyvalím oči. Prosím len nech nepovie, že som bola divoká a že sme si to parádne užili! Asi vyzerám dosť vystresovane, lebo po chvíli povie: "Aha, ty fakt nevieš?" usmeje sa. No nazdar, som štetka! Poznala som ho 3 hodiny a už s ním skončím v posteli! Kde ostala moja zásadovosť? Och, prepadnem sa od hanby! A ja tu s ním mám bývať!  "Ale buď si istý, že sa to nikdy nezopakuje!" poviem na obranu. "Počkaj, ako to myslíš?" spýta sa. Počula som v tej otázke iróniu? "No predsa to, čo sme včera robili..." poviem a cítim, že sa červenám až po uši. 

Juro vyvalí oči: "Akože, už sa spolu nikdy nebudeme..." Skočím mu rázne do reči: "Už nikdy!" "Nechápem," povie zachmúrene. "Vieš, ja," pokúšam sa nájsť znovu rozvahu, "ja som iná, ja nie som taká..." "Aká?" spýta sa a hľadí mi zvedavo do očí. Zatvorím si župan až ku krku ako mníška. 

"Ja sa prosto nevyspím s niekým, koho poznám pár hodín!" odpoviem. "Ale veď ok," povie Juro a po chvíľke dodá: "Ahá, ty si myslíš, že sme spolu včera spali?" povie pobavene. "No možno som staromódny, ale nezvyknem spávať so spolubývajúcou. Je to na môj vkus zbytočná komplikácia..."

"Tak prečo si mi povedal Divožienka?" spýtam sa priam hystericky. "Ale veď sa kukni na svoj kvetovaný župan..." usmeje sa. 

Mobil mi v tom momente zazvoní. Mamka. "Ahoj, mami," ozvem sa, odpojím nabíjací kábel a schmatnem kávu. Odchádzam telefonovať do svojej izby. Preberieme čo doma nové, Miňa aj starkej výstavu. Treba to prísť pripraviť. "Kedy prídeš, dievčatko?" spýta sa nakoniec. "Prídem budúci víkend," sľúbim a rozlúčime sa. 

Hneď, ako skončíme, mi volá Milica. "Sme s Ivom na výlete. Bol to darček na moje meniny." Vykladá mi čosi o chate Libušíne. "Komplet ju zreštaurovali podľa Jurkovičovho originálu!" rozplýva sa mi do slúchadla. "Ešte aj nábytok a lustre, a tie maľby..." Chcem z nej vytiahnuť, kedy sa dovalí späť. Ale tá si hudie svoje. Asi tie jej tehotenské hormóny, nepustí ma k slovu. Potom sa však ukľudní a dozviem sa, že v utorok sú naspäť.

Keď zložím, otočím sa ku skrini a hľadám dačo šik. Tak Jurovi sa páčim, ale kým som jeho spolubývajúca, tak... Tak ho môžem aspoň provokovať, zábava sa začína.

 

Pokračovanie:

https://rostowa.blog.sme.sk/c/543846/a-zabava-moze-zacat.html

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Žilinská nemocnica varuje pred režimom vojnovej medicíny

Bojnická nemocnica už nevie vyčleniť ďalšie lôžka pre pacientov s Covidom

Dobré ráno

Dobré ráno: V Poľsku sú ľudia už týždeň v uliciach, zúri tam kultúrna vojna

Do protestov sa zapájajú desaťtisíce ľudí.

Fico žije v atmosfére strachu, jeho ľudia končia v putách

Šéf Smeru sa zastal viacerých zadržaných.


Už ste čítali?