Pozvánka na večeru

Autor: Natália Rostowa | 2.9.2020 o 17:46 | (upravené 4.11.2020 o 10:24) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  54x

7.kapitola II.zväzok

Juro z Terchovej je teda dedinčan ako ja, takmer súsed. Zo spolubývajúceho Gagarina sa vykľul Jánošík! Keď si konečne zmyl jogurtovú masku, uvidela som konečne jeho tvár. Šumný chlapec. A nebolo to proseccom... 

Kecáme v kuchyni za stolom. Postupne mizne zelenina z chladničky. Netreba žiadny lexikón kúziel, na zajace sa meníme dobrovoľne: chrúmeme nakrájané mrkvy, kaleráby, uhorky...  K nim upiekol na suchej panvici tekvicové jadierka. Osolený dzobanec k zelenine...

"Neboj, dám si aj rezeň, ale v lete ma naši zásobujú zo záhrady. Tak načo v teple riešiť vyprážané." Zdvihne sa a zamieri k chladničke. "Ovoňaj tento sirup, úplný životabudič!" odšrófuje uzáver. "Mňáám," ňuchám dobrotu. Juro mi rovno urobí malinovku. Hltavo ochutnám. Na jazyku mi ostane malinová chuť. 

Juro si fľašu položí k ústam a dá si hlt sirupu. Teraz máme obaja malinovú chuť na jazyku. Škoda, že každý zvlášť, napadne mi.... Potom zase debatíme a dotkne sa mojej ruky. "Čo to máš za jazvu?" spýta sa ma. "To som spadla z višne." Obaja vybuchneme smiechom. "Fakticky. Tu v Bratiske. Cez prázdniny. Hrali sme sa na Majku z Gurunu..." vysvetľujem príhodu z detstva. V gumených čižmách sa blbo liezlo na strom, šmýkalo to ako ďas. "Sádra v lete, pokreslená od kamarátov, výsada, čosi ako dnes tetovanie."

"Ale ty máš tetovanie, však?" spýta sa ma. "J-jasné, že mám," poviem. Uhádne, že klamem. "Tak ukáž," povie rovno. "Najprv ty!" nenechám sa len tak zahnať do úzkych. "Jáj, no dobre," povie s potmehúdskym úsmevom. Odsunie stoličku, odhalí široké plecia a tmavé boxerky. Tetovanie začína od pravého lakťa hore cez hruď a končí - vlastne nekončí... "Ešte to treba dorobiť. Pôjde to až sem," ukáže na vymakané stehno. 

Čakala som morskú pannu obtočenú okolo jeho tela, ale toto ju predčilo. Mám chuť sa jeho tetovania dotknúť. "Bolelo to?" pýtam sa. "Ha, som vedel, že nemáš tetovanie! By si sa nepýtala," odhalí ma. "Nie, nie je to bolesť, už som si zvykol." Opäť sa zahalí do županu. Moja fotografická pamäť stopne natáčanie videa. Uff.

"Inak, stretol som týpka s bajkom na schodoch. Zabudol som meno. Býva pod nami..." "Gaba?" spýtam sa. Myslela som, že odcestoval do Edinburgu. "Áno, Gabriel. Archaniel Gabriel. Už si to budem pamätať," povie Juro zamyslene. "No, v každom prípade som ho pozval na večeru. Chcel som sa tu trochu pozoznamovať, kým prídeš ty. Prišla si skôr, hádam ti to nevadí. Budem poctený ak sa  k nám zajtra pridáš. Robím skvelé ratatouille..."

"A nepojedli sme práve všetky ingrediencie?" pýtam sa. Okrem cibule sme tuším zbaštili všetko... "Pohoda, ráno dokúpim. Inak, keď sa už bavíme o ráne, sú tri preč. Poď, ideme spať!" navrhne. Nastavím líce: "Chcem pusu na dobrú noc!" rozkážem trochu pripito. Schytí do rúk moju tvár a vášnivo ma pobozká. Potom ma chytí za plecia a ako robota ma strčí do mojej izby. "Dobrú noc, princezná!" a zatvorí dvere zvonka. Počujem, ako tam chvíľu čaká a potom odkráča do svojej izby. 

Zajtra tu budem mať Gaba a tohto fešného Jura. Vianoce alebo koniec sveta?!

Pokračovanie:

rostowa.blog.sme.sk/c/543532/nova-vyzva.html

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stĺpček šéfredaktorky

Jankovská usvedčuje Fica, že vedel o Kočnerovi (stĺpček šéfredaktorky)

Pred Jankovskou navštívil Fica Bödör.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Za Kollára sa musia hanbiť všetci

Boris Kollár sa nikdy nemal stať predsedom parlamentu.


Už ste čítali?