Hasičskú bundu vešiam späť do skrine. Píšem Mime: "Mala som prednosť v obchode, až teraz som zistila prečo..." pridám smajla. Nabehne mi odpoveď: "Veď sme sa s Ivom čudovali, že si ju obliekaš. Že asi z recesie!" Isto sa na tom bavia. Takto sa z môjho trapasu aspoň stáva veselá príhoda...
Po parádnych raňajkách sa mi chce vyvaliť do kresla a čítať. Víkendové SME-čko nemali, no Ivo tu má plnú stenu kníh. Pohľadom prechádzam názvy. Samá architektúra, štýly, významné osobnosti fachu, dizajn... Vtom naďabím na zväzky magazínu Pyramída. Encyklopedický časopis v čase totality. Vševed, keď sme ešte netušili, že raz príde gúúgl. Vyberiem zväzok roku môjho narodenia. Sadám do kresla s megaknihou na stehnách. Totálne retro... Mňam!
Zo štúdia ma vyruší zvonenie telefónu. Alica. Dnes prídu aj s Miňovou mamkou. "O tretej sa stretneme pred nemockou, dobre?" Dovtedy mám ešte kopec času, uvedomím si. Na okná začne bubnovať dážď. To mi pripomenie rande s Peťom. Keď sme sa prvý raz bozkávali... Ach Peťo, ty potrebuješ, aby sa okolo teba točil celý svet. Berieš život ako príde. Už ti ani nechýbam. Bola som pre teba len vyplnenie času...
A Miňo. Mám o neho starosť, bol dôležitou osobou v mojom živote. Ale milujem ho? Prečo volal moje meno a nie Dianu, svoju manželku. Teda ex-manželku... Máme po tom všetkom šancu na spoločnú budúcnosť? Neviem žiadnu odpoveď.
Zadriemem. Keď sa zobudím, dážď prestal. Pozriem na hodinky. Mám ešte čas zvrtnúť jednu kávu a potom sa už ponáhľam do nemocky. Na parkovisku čaká Alica. "Kde sú ostatní?" pýtam sa. "Tatko išiel s Markou do bufetu kúpiť bonboniéru pre sestričky. V aute by sa to roztopilo." Zahasí cigaretu a ideme ku vchodu. Za nami ostro zabrzdí auto. S Alicou sa naraz obzrieme. Z auta vystúpi energická brunetka. "Prečo mi nikto nepovedal, že Miňo mal nehodu?!!!!" vybafne na nás, ale je to skôr na Alicu.
Je to Miňova exmanželka. Premeria si ma, no hneď ma ignoruje a pozerá na Alicu. "Tak odpovieš mi láskavo?" rozplače sa. Alica ju objíme. "Prepáč, Didi." Chvíľu tak obe ostanú. Cítim sa trápne, že ja som sa to dozvedela hneď. "Vieš, on si ťa asi nepamätá, má byť v kľude, nechceli sme ho rozrušiť. Máš pravdu, mali sme ti to povedať. Strašne ma to mrzí..." Počujem Alicu medzi vzlykmi.
Keď sa od seba odlepia, podám každej papierovú vreckovku. Nech som aspoň trochu užitočná. Alica si utrie slzy, hlasno vyfúka nos a z kabelky vyberie cigarety. Ponúkne Dianu. Zapália si. "Vieš, ako som sa to dozvedela?! Volali mi z poisťovne! Skoro som skolabovala, že čo sa deje! V životnej poistke má Miňo stále uvedenú mňa..." silno potiahne z cigarety. Alica sa jej ešte raz ospravedlní. "Inak, toto je Simona," povie nakoniec. Nesmelo podám ruku. Diana si ma nezúčastnene premeria. Naraz jej zapne kto som... Otvorí ústa, že chce niečo povedať...
"Ajka!" počujeme ujka Paľa. Z vchodu do nemocnice kýva bonbonierou. Všetky tri vchádzame do chodby. Ja sa držím trochu vzadu. Netuším, aká bude Miňova reakcia. Spozná Dianu? Čo bude ďalej?
Pokračovanie:
