Slatinský peceň

Autor: Natália Rostowa | 23.7.2020 o 14:16 | (upravené 25.7.2020 o 10:37) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  28x

2.kapitola, II.zväzok

"Zlatko, dnes už nešoféruj domov. Zostaň pekne v Bystrici," povedala mi včera Milica do telefónu. "Ivo tam má svoj loftík. Kľúče nájdeš v handšúfachu/v skrinke auta. Adresu ti pošlem. Je to blízko." Na ten nápad som prikývla. Bola som fakt vyšťavená. Miňo je podľa lekárov na tom dobre. Ale tie škrabance po celom tele čo má. Taký zúbožený sa mi zdal. "Láska," povedal, keď som vošla. Šokovalo ma to.

Preto ma potešilo, že prišla posila v podobe Alice a ujka Paľa. Starosti o Miňov stav sa tak pomyselne rozložili. Keď skončili návštevné hodiny, primár nás uistil, že Miňo sa vystrábi. Rodákov som poslala domov, že tu mám od kamošky dohodnutý nocľah. Aspoň budem Miňovi na blízku. Súhlasili. Zajtra znovu dojdú, sľúbili, možno aj s Miňovou mamkou...

Spala som teda u Iva v bystrickom byte. Teraz v skrini hľadám niečo na sezónu jeseň/zima. Vonku je 5 stupňov, pocitovo 0. Chcem skočiť do potravín, keďže včera som naposledy mala obednú pizzu. Osloví ma mohérový pulóver vo farbách dúhy. Ten určite nebude Ivov, uškrniem sa. Vyberiem ho z police a rozprestriem v rukách. Je uštrikovaný na veľkých ihliciach, vlastne je viac deravý ako teplý, ale to neva. Je to sveter? Tak aké frflanie. Navlečiem dúhu na seba. Necítim, že by hrial.

Treba ešte jednu vrstvu. Pozerám do políc, na vešiaky, čo by mohlo splniť účel. Bingo! Červená funkčná bunda. Obliekam ju na sveter. Super teplučká. V stojáčiku goliera má zabudovaný zips. Aha, schovaná kapucňa! Vynikajúco. Cvaknem selfinu a pošlem Mime. Vezmem kabelu, hodím do nej mobil, rúško. Zhrabnem kľúče, obujem tenisky a zamknem. Malé potraviny sú tu na rohu. Videla som ich z okna.

Keď som vonku, nie je mi chladno. Stretávam ľudí v kraťasoch. Dokelu. Keď vojdem do obchodu, predavačka si ma premeria. "Dobrý deň," pozdravím. Usmeje sa. Potom idem medzi policami a mám chuť na všetko, čo tam je. Beriem banány, kilo jabĺk,  ľadový šalát, rozmýšľam nad zemiakmi, či tiež kúpiť... Čo si uvarím na obed? Mala som si napísať zoznam. Nerada blúdim po obchode. A vždy  potom nakúpim celý svet.

Dlho dumám pri syroch. Zočím bryndzu. Spravím si pomazánku! S mletou červenou paprikou, jarnou cibuľkou a bryndzou zjemnenú maslom. Starý rodinný recept. Vezmem bryndzu a vraciam sa k oddeleniu zeleniny. Schmatnem jarnú cibuľku, vedľa nej sú reďkovky. Pridám ich do košíka. Maslo! Idem po maslo. A vajíčka? A veď nezjem desať vajec, nie som drevorubač. Idem ďalej ku konzervám. Tuniak. Sardinky. Májka. Luntner... Ja som strašne hladná!

Konečne sa dostávam cez sladkosti ku chlebu. Mám aj piškóty a čokoládu. Finiš je pri pečive. Biele pečivo takmer nejedávam. K bryndzovej pomazánke musí byť čerstvý voňavý chlieb. Guľaté pecne Slatinského chleba na mňa prehovoria: Zjedz nás, Sima! A to hneď! Kokso, už mám z hladu fatamorgánu. Beriem peceň do igelitového vrecka. Prepáč, matička Zem. Toto je posledné vrecko, sľubujem!

Pri pokladni stojím v šóre. Ešte sa obzriem smer police, či som dačo nezabudla. Pán predo mnou ma osloví: "Slečna, poďte, ja vás pustím." Som prekvapená, obzrú sa ďalší dvaja pred ním. Ja sa otáčam. "Aj ja váš pustím, poďte, isto sa ponáhľate!" povie korpulentná pani. Neviem ako zareagovať. Ale hlad ma durí, tak neváham. "Ďakujem krásne," poviem. A začnem vykladať obsah kopcovito naloženého košíka na pokladničný pult. Vidím, ako celé osadenstvo pozerá, čo kupujem. Ja musím mať na chrbáte dieru, lebo stále mi tam kukajú, potom na mňa, potom zas na nákup.

Nahádžem nákup do tašky, chlebík vezmem do ruky, zaplatím bezdotykovo. Pri odchode ešte raz všetkým zamávam a miznem.  Po ceste sa lačne zahryznem do pecňa. Mňam! Toto je taká bašta! Slatinský peceň. Cez oblaky sa prediera slnko, keď vstupujem do loftu, cítim, že sa začínam potiť. Nohami si vyzujem jednu druhú tenisku, náklad zložím do kuchyne a nahryznutý chlebík položím na stôl. 

Idem si umyť ruky. Ako prechádzam okolo zrkadla v hale, vidím, že na bunde mám na chrbte nápis. Zastanem pred zrkadlom chrbtom a obzriem sa. Na červenej bunde sa mi skvie biely nápis HASIČI.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Masívny výbuch v Bejrúte zranil tisíce ľudí, hlásia najmenej 27 obetí

Explóziu zrejme spôsobili obrovské množstvá dusičnanu amónneho skladované v prístave.


Už ste čítali?