Ráno v cudzom byte

Autor: Natália Rostowa | 21.7.2020 o 21:36 | (upravené 25.7.2020 o 10:18) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  36x

1.kapitola_II.zväzok

V sobotu ráno sa prebúdzam v cudzom byte. Pretriem si oči. Som oblečená? Kuknem pod perinu. Tričko s mikimauzom. Ok. Posadím sa na posteli. Premietam si znovu detaily predošlého dňa...  Ahá, trkne mi. Veď ja som v Bystrici. Miňo je v nemocnici a toto je Ivov staromládenecký byt.

Milica myslela na všetko. Nielen, že mi požičala auto. Ale presvedčila svojho manžela Iva, nech mi v aute nechá kľúče od svojho bystrického bytu. Keby náhodou. Akoby tušila, že po návšteve Miňa na neurológii nebudem v stave šoférovať domov na Oravu, ani naspäť do Blavy. Takže hajde do jeho loftu. Dať si sprchu, obliecť periny a napísať našim nech ma na noc nečakajú. A potom už len spánok. Bez sna. Len poriadne dobiť baterky. Aby som mohla ďalší deň fungovať...

Zaostrujem pohľad na displej mobilu. Len tak málo hodín? Ponaťahujem sa. Vstanem a idem do kuchyne. Mám totálnu chuť na kávu. Trochu sa tu musím zorientovať. Na linke vidím stroj značky, ktorú propaguje Džorč Klúny. Pozriem do špajze. Sú tu nejaké krekry, cereálie, ryža, cestoviny, tuniak v oliváči, paradajkový pretlak, krabica trvanlivého mlieka... Mlieko vyberiem z police a čekujem dátum spotreby. Je okej.  A hurá! Našla som kapsule do kávovaru. Origin coffee, píšu na obale. Dá sa spraviť na spôsob expresso i lungo. Paráda!

Idem teda „variť“ kávu. Ako blondýna obzerám stroj. Radšej si vygooglim návod. Voda, by mala byť odstáta, píšu. Alebo málo tvrdá, ale nie je čas na rozbor. Čapujem z kohútika rovno do nádobky. Zapájam mašinu do elektriny. Svetielka blikajú, v stroji to klokočí. Dúfam, že je to dobré znamenie. Dvakrát spustiť bez kapsule, aby sa vyčistili trúbky. Roger, vykonané. Potom konečne kapsula, do šálky črpká voňavá tekutina, na nej koruna z peny. Zhlboka vdýchnem vôňu, to je vončo. Potom ešte spustím program bez kapsule a stroj môže oddychovať. Vypínam z prúdu.

Káva je výborná. Kým ju pijem, pozerám cez okennú tabuľu. Počuť vtáčence, hrmot smetiarov, jeden kus brechajúceho psiska. Zvôkol-vôkol plno zelene, samý strom. Ďaleko na panoráme sa črtajú mohutné končiare. Káva dopitá, nasleduje ranná očista. Umyjem si perličky, odložím zubnú pastu. Nemám tu hrebeň ani maľovátka. Prečešem vlasy prstami, vytvorím cop. Navlečiem na seba tričko a džínsy. Otvorím oblok, vpustím dnu čerstvý vzduch. Sriene na parapete a v mojom nose, dych s obrovským oblakom pary... Preskočí ma zima po celom tele. Celá skrehnutá zavriem okno. Urobím štyri drepy s výskokmi, nech sa zohrejem. Skontrolujem obsah kufra. S mínusovými teplotami prahu leta  som nerátala. 

Píše mi Milica. „Tak čo, Simik, vyspinkaná?“ Hneď jej volám späť. „Dobré ráno z banskobystrického štúdia, počujeme sa?!“ hrám to na hlas reportérky. „Dobré ráno z Prešporku, tu slnečno...“ odpovedá. "V Bystrici inovať! Počuješ, ako mi klepú zuby?! A že som otužilá Oravčanka. Figu drevenú! Mimi, normálne som ti spanštela v tej Blave... Počuj, máte tu dáke zimné doplnky? Či  si mám dačo ušiť z deky?" pýtam sa.

„Jaska, pokukaj v skriňi. Mi kasa su kasa," povie mi srdečne najkámka. Dúfam, že nájdem jej veci na oblečko. Je mi blbé nosiť veci jej manžela. "A potom pošli selfinku. Som strašne zvedavá, aké retro dáš dokopy. Rašicu, chemlonový sveter alebo zväzácku tesilovú rovnošatu..." smejeme sa obe.

"Ale veď ja nejdem na prehliadku. To len sem na roh do potravín," poviem a mierim ku skrini. "Ďakujem, že ťa mám, Mim. Si moja záchrana!" Milica dobrosrdečne odpovie: "Aj ja som veľmi rada! A volaj, ak čokoľvek..." 

 

Pokračovanie:

https://rostowa.blog.sme.sk/c/541088/slatinsky-pecen.html

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Masívny výbuch v Bejrúte zranil tisíce ľudí, hlásia najmenej 27 obetí

Explóziu zrejme spôsobili obrovské množstvá dusičnanu amónneho skladované v prístave.


Už ste čítali?