S chlapmi končím

Autor: Natália Rostowa | 21.6.2020 o 8:43 | (upravené 1.7.2020 o 16:04) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  37x

20.kapitola

Peťo namosúrene zastane vo dverách kuchyne. S Gabom sa prestaneme smiať. "A ty odtiaľto padaj" rozkáže Gabovi.

"Prosím ťa, nekrič tu," poviem vstávajúc zo stoličky. Gabo vstáva tiež. "Ďakujem za kávu. A niekedy na oplátku u mňa", povie mi na rozlúčku. "Na to rýchlo zabudni!" odpovie Peťo. "Čo sa chceš zase deliť o frajerku?!"

"Aké ZASE sa deliť o frajerku!" poviem šokovane. Čo to má znamenať? Títo dvaja sa poznajú?!  Nechápem. „Vieš, na škole sme...“ začne Gabo do napätého ticha. Cítim, že sa mu o tom nechce rozprávať, že je to pre neho zlá spomienka.

„Drž hubu, ja jej to vysvetlím, a ty sa prac!“ povie direktívne Peťo. „Idem“ povie Gabo. "Nie je nutné zvyšovať hlas."

„Bože, tie tvoje výlevy!" odpovie mu  Peťo a otočí sa ku mne: "My dvaja sa poznáme z Konzervatória. Ja som bol na herectve a henten študoval kompozíciu. A áno, chvíľu sme obaja spali s rovnakou babou. Ja a Lena sme sa chceli pobaviť na jeho účet. Vždy bol taký uzavretý, chceli sme ho vyhecovať... k životu...“ vychrlí pobavene Peťo. Ale baví sa len on. „A ty si neprestal byť povrchný. Len je smutné, že veľa ľudí vieš ešte stále oklamať..“ povie Gabo a pozrie na mňa. 

„Ty čo tu vyplakávaš, trochu srandy nevieš pochopiť...“ a s grimasou sa Peťo uchechtne. Tak divne, zlovestne. To ma totálne rozhodí. Fakt je Peťo iný ako som ho dosiaľ vnímala? 

„Nie je mi dobre, obaja prosím odíďte“ poviem. Som strašne sklamaná. Musím veci stráviť, premyslieť. Gabo ide do chodby, vyzerá ešte smutnejšie ako ja. Obuje sa a s tichým "ahoj" zíde po schodisku.

Peťo sa na mňa otočí: „Kráska, ale to, že mám odísť aj ja si nemyslela vážne...“ chytí ma nežne za rameno. „Veď som prišiel najskôr ako som mohol. Včera bola u mňa menšia párty. Ale došiel som sem hneď, ako som sa poobede zobudil. Aby sme si to mohli zase užiť. Poď, určite som ti chýbal...“ a začne ma bozkávať na šiju a rozopínať šaty. „Prosím ťa, prestaň!“ odstrčím ho. „Chcem byť sama...“ vystrčím ho do dverí bytu. „Ty si fakt divná!“ povie ohrdnuto, jeho miznúce frflanie počuť na schodoch. "Asi má krámy!"

Vyčerpane zatvorím dvere bytu. To čo malo byť?! Idem do kúpeľne, postavím sa k umývadlu, pozriem do zrkadla a vidím svoj sklamaný výraz. Z kohútika pustím studenú vodu. Z dlaní urobím misku, prehnem sa k umývadlu a vodu si šplechnem na tvár. To spravím niekoľko krát, až mám pocit, že ma tvár oziaba. Vypnem vodu. Načiahnem sa po uterák, a celý svoj makeup otlačím do uteráka. Bratislavské plátno.

Ako tam tak stojím, totálne sa rozplačem. Ako dieťa, ktorému zobrali obľúbenú hračku. Myslela som si, že s Peťom patríme k sebe, že máme lásku, že si rozumieme, že je inteligentný... A teraz sa mi zdá, že je to cudzí človek, herec z nejakej reality show, ktorý sem prišiel spraviť scénu, diváci tlieskajú, z ampliónu znie nahraný údiv, dramaturg slastne mlaská, režisér už nepotrebuje ďalšiu klapku. Hotovo. Balíme efekty.

Idem naspäť do kuchyne, v hlave tisíc myšlienok, mozog ukladá a prepočítava nadobudnuté dáta. 00010011101010... Chyba v systéme menom láska. Racio mi hovorí, že sa nič dramatické neudialo, že nikto nie je dokonalý, že všetci robíme hlúposti, chyby v živote. Emócio si ale stojí na svojom: veľká vec sa stala, Peťo sa ukázal v novom svetle - z Peťa je grobian. 

Sadnem ku kompu a snažím sa sústrediť na prácu. Je to výzva. Ale som profesionál. Dávam to. Keď sa všetci z tímu odpojíme, zaklapnem komp. Musím vypustiť paru. Pôjdem si zabehať. Kuknem z okna. Lejak. Hmm, tak asi nie. Musím to aspoň prebrať s Mimou.

„Dojdi ku mne, Sim. Ivo kúpil božské krémeše. Príď, dáme si po jednom,“ počujem ponuku. Krémeš ten ma vždy napraví, tak hádam pomôže aj dnes... Vezmem si kľúče a vybehnem hore do mezonetu. Rozložíme sa v obývačke, za oknami prietrž. Ivo v kuchyni varí,  to má rád, aj cez zatvorené dvere sa k nám dostáva vôňa korení.  Ja rozprávam Mime, čo všetko sa udialo a ochutnávam krémeš. Ona na mňa sústredene hľadí a podľa mimiky jej tváre vidím, že je to pre ňu tiež šokantný výstup.

"Sila!" povie Mima, keď skončím. „Tak Peťo je pán herec, to nám ho dáva do nového svetla. Nie som si istá, či by som mu dokázala veriť po tom všetkom, čo si hovorila.... Ktovie, ako to bolo s tou Nelou, či náhodou neobháňal naspäť on ju. Vieš, bolo by pre neho pohodlné vrátiť sa k babe, ktorú už pozná a má zmáknutú. A tá si rozumne našla radšej nového frajera. Uff.“

„Som taká sklamaná. Najhoršie je, že v tomto momente ho neľúbim. Nemám pocit, že mám zlomené srdce, ako vtedy s Miňom... Ale na druhej strane, páči sa mi byť s niekým, ale zase nie s hocikým... Láska je dilema."

"Simik, ja mám strašné výčitky. Vlastne som to bola ja, kto ťa dotlačil do projektu Mucko. No ja som ti len chcela dopriať lásku, nájsť spriaznenú dušu..." povie Mima úprimne. "Ach chlapi, kto im má rozumieť..." Do toho nám vojde Ivo: "Baby, večera je na stole!" Vynikajúca paella. Mama by ma pochválila, že poriadne jem. Dala som si dupľu! 

"A už žiadne slzy!" povie Mima na rozlúčku. "Už žiadne. A ďakujem Ivo, paella aj krémeše boli na pochvalu" poviem a odchádzam do svojej chyžky.

Keď však vojdem do kuchyne, mám tu scénu živo pred sebou. Aký je teda Peťo naozaj? A ľúbim ho? Ľúbi on mňa? Udobríme sa? Zavolá mi ešte? Budem mu chcieť zavolať ja?

Do toho mi volá mamka. "Dievčatko moje, ako sa ti vodí?" spýta sa."A vieš čô u náš novô? Stará mať ti dostane cenu obce - za udržiavanie kultúrneho dedičstva regiónu! Za všetky tie krásne kroje čo pošila.  Hlásilo aj v miestnom rozhlase. A že jej idú spraviť výstavu v okresnom meste! "

Ja som taká hrdá na starkú. Kroje tvorí celý život s láskou a umom.  "Ďakujem mamka za dobré správy." Moja starká bude mať výstavu! To čo vytvorili ruky a um mojej starkej bude obdivovať svet! A ja mám pomáhať na príprave. Obrovská pocta aj zodpovednosť. Ktovie, čo s tým je všetko spojené: pripraviť koncept, výber krojov, rozostavenie, popisky, plagát... Fascinujúce. Mňam! 

Totálne vyčerpaná idem spať. Aké je dobré, že zajtra svitne nový deň.

Pokračovanie:

https://rostowa.blog.sme.sk/c/539635/sny-a-ine-znamenia.html

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Dovolenkárov bude vláda sledovať cez mobil

Do zoznamu menej rizikových krajín pribudne Británia.

Komentár Ondreja Podstupku

Stupnica utrpenia

Prečo sa štátu nedarí rozdávať peniaze.


Už ste čítali?