S chlapmi končím

Autor: Natália Rostowa | 21.6.2020 o 8:43 | (upravené 4.11.2020 o 10:06) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  77x

20.kapitola

Peťo namosúrene zastane vo dverách kuchyne. S Gabom sa prestaneme smiať. "A ty odtiaľto padaj!" rozkáže Gabovi.

"Prosím ťa, nekrič tu," poviem vstávajúc zo stoličky. Gabo vstáva tiež. "Ďakujem za kávu. A niekedy na oplátku u mňa," povie mi na rozlúčku smutným hlasom. Dobrá nálada, ktorá tu bola, je kvôli Peťovi fuč. "Aká káva u teba, na to rýchlo zabudni!" odpovie Peťo. "Čo sa chceš zase deliť o frajerku?!" dodá sarkasticky.

"Aké ZASE sa deliť o frajerku!" poviem šokovane. Čo to má znamenať? Títo dvaja sa teda poznajú?! „Vieš, na škole sme...“ začne Gabo do napätého ticha vysvetľovať. Cítim, že sa mu o tom nechce rozprávať, že je to pre neho zlá spomienka.„Drž hubu, ja jej to vysvetlím! A ty sa prac,“ povie direktívne Peťo. „Idem,“ povie Gabo. "Nie je nutné zvyšovať hlas."

„Jáj, tie tvoje výlevy!" povie Peťo naduto Gabovi a otočí sa ku mne: "My dvaja sa poznáme z Konzervatória. Ja som bol na herectve a henten na kompozícii. A áno, chvíľu sme spali s rovnakou babou. Ja a Lena sme sa chceli len trochu pobaviť na jeho účet. Vždy bol taký uzavretý, chceli sme ho vyhecovať k životu...“ vychrlí pobavene. Ale očividne sa tu baví len on. „A ty si neprestal byť povrchný,“ povie Gabo. "Len je smutné, že na tvoju faloš ti ľudia stále naletia..."

„Ty čo tu vyplakávaš, trocha srandy nevieš pochopiť!“ s grimasou sa Peťo uchechtne. Tak divne, zlovestne. To ma totálne rozhodí. Fakt je Peťo iný, ako som ho dosiaľ vnímala? Je povrchný k priateľom? Takto ho nepoznám. To musím premyslieť. Prebrať sama v kľude. „Prosím odíďte,“ poviem obom. Som strašne sklamaná. Gabo na mňa smutne pozrie, poslušne ide do chodby. Obuje sa a s tichým "ahoj" zíde po schodisku.

Peťo sa na mňa otočí: „Kráska, ale to, že mám odísť ja, to si nemyslela vážne...“ chytí ma nežne za rameno. „Veď som prišiel najskôr ako som mohol. Včera bola u mňa menšia párty. Ale došiel som sem hneď, ako som sa poobede prebral. Aby sme si to mohli zase užiť. Poď, určite som ti chýbal...“ začne ma bozkávať na šiju a rozopínať mi šaty. „Prosím ťa, prestaň!“ odstrčím ho. „Chcem byť sama...“ vystrčím ho do dverí bytu. „Ty si fakt divná!“ povie ohrdnuto, jeho miznúce frflanie počuť na schodoch: "Asi má krámy!"

Vyčerpaná zatvorím dvere bytu. To čo bolo?! Idem do kúpeľne a postavím sa k umývadlu. V tvári sa mi zrkadlí sklamanie. Z kohútika pustím studenú vodu. Z dlaní vytvorím misku, nahnem sa a vodu si šplechnem na tvár. To spravím toľko krát, až ma tvár oziaba. Zavriem kohútik. Načiahnem sa po uterák a ostatok makeupu utriem do uteráka. Bratislavské plátno.

Ako tam tak stojím, totálne sa rozplačem. Ako dieťa, ktorému zobrali obľúbenú hračku. Myslela som si, že s Peťom patríme k sebe, že máme lásku, že si rozumieme, že je inteligentný... A teraz sa mi zdá, že je to cudzí človek, herec z nejakej reality show, ktorý sem prišiel spraviť scénu, diváci tlieskajú, z ampliónu znie nahratý smiech, dramaturg slastne mľaská, režisér už nepotrebuje ďalšiu klapku.  Balíme efekty. Pre dnešok hotovo. 

Sadnem ku kompu a snažím sa sústrediť na prácu. Je to výzva. Ale dávam to. Keď sa všetci z tímu odpojíme, zaklapnem notbuk. Musím vypustiť paru. Pôjdem si zabehať. Kuknem z okna. Lejak. Hmm, tak asi nie. Musím to aspoň prebrať s Mimou.

„Dojdi ku mne, Sim. Ivo kúpil božské krémeše. Príď, dáme si po jednom,“ počujem lákavú ponuku. Krémeš ten ma vždy napraví... Vezmem kľúče a vybehnem hore do mezonetu. Rozložíme sa v obývačke, za oknami bubnuje dážď. Ivo v kuchyni varí,  to je jeho koníček. Aj cez zatvorené dvere k nám putujú vône ingrediencií a korení.  Ja rozprávam Mime, čo všetko sa udialo. Ona ma sústredene počúva a podľa mimiky jej tváre vidím, že je to pre ňu tiež šok.

"Sila!" povie, keď skončím. „Tak Peťo je pán herec, to nám ho dáva do nového svetla. Nie som si istá, či by som mu dokázala veriť po tom všetkom, čo si hovorila.... Ktovie, ako to bolo s tou Nelou, či náhodou neobháňal naspäť on ju. Vieš, bolo by pre neho pohodlné vrátiť sa k babe, ktorú už pozná a má zmáknutú. A tá si rozumne našla radšej nového frajera. Uff.“

„Som taká sklamaná. Najhoršie je, že v tomto momente ho už neľúbim. Nemám pocit, že mám zlomené srdce, ako vtedy s Miňom... Ale na druhej strane, hľadám lásku, no nie za každú cenu... Nájsť toho pravého je sakramentsky náročné."

"Simik, ja mám strašné výčitky. Vlastne som to bola ja, kto ťa dotlačil do projektu Mucko. No ja som ti len chcela dopriať lásku, nájsť spriaznenú dušu...," povie Mima úprimne. "Ach chlapi, kto im má rozumieť..." Do izby vojde Ivo: "Baby, večera je na stole. Vynikajúca paella." Mama by ma pochválila, že poriadne jem - dala som si dupľu! 

"A už žiadne slzy!" povie Mima na rozlúčku. "Už žiadne. A ďakujem Ivo, paella aj krémeše boli balzam," Keď však vojdem do kuchyne, mám tu scénu znovu pred sebou. Aký je Peťo naozaj? A ľúbim ho? Ľúbi on mňa? Udobríme sa? Zavolá mi ešte? Budem mu chcieť zavolať ja?

Do toho mi volá mamka. "Dievčatko moje, ako sa ti vodí?" spýta sa. "A vieš čô u náš novô? Stará mať dostane Cenu obce - za udržiavanie kultúrneho dedičstva regiónu! Za tie krásne kroje, čo pošila.  Hlásilo aj v miestnom rozhlase. Idú spraviť aj výstavu v okresnom meste! Mysíš tu dojsť a pomáhať s tým. Kedy prídeš domkov?" Jéj, aká milá správa. Starká si to zaslúži a ja jej s výstavou rada pomôžem.

Totálne vyčerpaná idem spať. Ako dobre, že zajtra svitne nový deň.

Pokračovanie:

https://rostowa.blog.sme.sk/c/539635/sny-a-ine-znamenia.html

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stĺpček šéfredaktorky

Jankovská usvedčuje Fica, že vedel o Kočnerovi (stĺpček šéfredaktorky)

Pred Jankovskou navštívil Fica Bödör.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Za Kollára sa musia hanbiť všetci

Boris Kollár sa nikdy nemal stať predsedom parlamentu.


Už ste čítali?