Riadna exotika

Autor: Natália Rostowa | 16.6.2020 o 12:05 | (upravené 21.6.2020 o 8:46) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  29x

19.kapitola

Šéf ma teda povýšil. "Simona, ...som veľmi spokojný..." Dal mi na starosť aj detské knižky. Mňam! Som veľmi zvedavá na rukopisy. A môžem vyberať ilustrátorov! Teším sa. Aspoň v práci sa mi darí, lebo v láske teda... Motanica.

Myšlienky mi preruší Gabo. Dnes hrá Pucciniho áriu O mio Babbino Caro. Vyjdem na balkón a započúvam sa. Tuším to preslávila známa sopranistka Maria Callasová. Musí byť veľmi smutný, keď vybral toto...

Zosmutniem. Tak rada by som ho povzbudila. Aké je strašné byť v smútku sám. Čím ho poteším? Poslať mu vtip je blbosť. Keď som smutná ja, pomôže mi objatie, a zmrzlina. Vojdem do kuchyne, otvorím mrazák... To sa nehodí. Možno zmrzku ani nemá rád. A vlastne sa ani nepoznáme...

Ego je silné, ale ja sa predsa len rozhodnem. Vyjdem na balkón. Hudba utíchla, ťapkáme. "Hej, maestro!" zvolám, keď sa susedia odpracú naspäť do bytov. "Si tam ešte?" Vykukne smutná tvár, vidno, že plakal. Jeho pohľad akoby povedal: dnes, prosím, len dobré správy! Prebehne mnou vlna nehy. "Prídeš na kávu? Přijdeš na kafe? Voulez vous un café, s´il vous plait? Do you want some coffee? Kann ich dich zu einem Kaffee einladen? Tebje núžno kófe!" zaklincujem. Rozosmeje sa. 

"Det  tror  jeg!" povie. Vidí, že nechápem. "To je po dánsky: Myslím, že áno." A Gabova hlava zmizne. Napadne mi, či tu mám vlastne poriadené. Ale mám. V múdrom ženskom časáku písali, ak nemáte čas upratať kúpeľňu, vyleštite batérie a zrkadlá. Idem chytro na to. Nakuknem do záchodu, tu je to tiež ok. V kúpeľni si pri umývaní rúk prezriem svoj zovňajšok, môže byť. Topánky v chodbe uložím k sebe. Dvere na spálni zavriem. Obývačka je ok, len naducám vankúšiky na sedačke. V kuchyni mám vždy čisto, to ma mamka naučila.

Vyberiem cukrové piškóty a pár dám na tanier. Zvoní zvonček. Otváram. Gabo má na sebe belasú košeľu s dlhým rukávom, manžety zahnuté k lakťom a čierne džíny. "Namiesto kvetov." Podáva mi šľahačku v spreji. "Nevedel som, že vieš toľko jazykov" skladá poklonu, keď sa v predsieni vyzúva. Ide rovno do kúpeľne. Umýva si ruky a ja stojím a neviem sa vynadívať, asi prvý muž, ktorý toto robí automaticky. Bez príkazu, bez mudrovania...

Ideme do kuchyne. Napadne mi, že on má dispozične asi rovnaký byt, preto sa u mňa tak dobre orientuje... Sadneme si oproti sebe, ja mám ešte z rána môj kýbel kávy nedopitý. "Dáš si espresso či lungo?" spýtam sa. "Lungo. So šľahačkou na viedenský spôsob. Na pamiantku Almanéni," dodá tichšie. "Ty... ty si poznal Almu?!" vybafnem prekvapene. "Jasné, je to moja teta, včera mala pohreb" a stíchne do hluku stroja, ktorý melie zrnká. Ako robot vyberiem šálku z kredenca, káva do nej črpká. Stroju je jedno, že my dvaja sme tu v pohnutí duše. Spomienky nás citeľne valcujú. 

Položím pred neho šálku, vôňa kávy prehluší všetko. Gabo sa natiahne po šľahačke. Mocne tubou zatrasie a otvorí kryt. Točivým pohybom, ako cukrár, vyčarí na povrchu kávy tortu. "Takto to milovala. Kaffee mit Sahne." Podám mu dlhú lyžičku. A dózu s kakaom. Kdesi som čítala, že takto to pil aj Franz Josef I.

Sedíme oproti sebe. "Odkiaľ poznáš Almu?" spýta sa ma v nemčine. Ale hneď prejde do slovenčiny. "Asi ťa učila..." "Áno, presne tak" odpoviem. Ale hneď mi prichádzajú slová v nemčine. Rozhovoríme sa v nej. O Alme. Ja sice miestami kokcem, hľadám slovíčka, no nevzdávam to. A páči sa mi, že aj keď Gabo hovorí v nemčine dokonale, nikdy ma neopravuje, ani nedopĺňa. Je to veľmi prirodzené. Rozpráva o detstve s Almou, ako vystrájal a ona ho rozmaznávala. "Nemala deti, vieš. A tak po nich túžila... Aj preto rada učila, žiaci boli jej miláčikovia." 

Dáme si ešte po jednej káve, schrúmeme všetky piškóty, neustávame v rečnení. Ja som medzičasom prešla do pohodlnejšej slovenčiny, rozprávame sa, akoby sme sa poznali už roky. Hovoríme o smútku aj o príhodách, ktoré nás rozosmejú tak, že nám opäť idú slzy, tie výživné  slzy zo smiechu. Gaba zaujala moja príhoda, ako vzniklo moje meno.

"Vieš oco chcel mať Moniku, mamka Silviu. Nechceli mi dať dve mená, tak to spojili na SiMonu. Oni boli spokojní, no v celej dedine žiadna Simona, v triede takisto. Trpela som tým exotickým menom... Štastie, že nechceli Ambróziu a Karolínu. Bola by som Ambrolína!" Gabo zakontruje: "Alebo Františku, bola by z teba švárna Frndolína!" Do tohto rehotu vstúpi do kuchyne Peťo. Na neho som úplne zabudla. Aj na to, že má Tinine kľúče. 

"A toto čo tu má znamenať?!" povie nám obom namosúrene...

 

Pokračovanie:

https://rostowa.blog.sme.sk/c/538886/s-chlapmi-koncim.html

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Lunapark alebo národná pýcha? Vysoké Tatry stoja na rázcestí

Udalosti na Štrbskom Plese sú varovaním.

Dobré ráno

Dobré ráno: Dovolenkárov bude vláda sledovať cez mobil

Do zoznamu menej rizikových krajín pribudne Británia.


Už ste čítali?