Cirkus život

Autor: Natália Rostowa | 7.6.2020 o 19:21 | (upravené 16.6.2020 o 12:06) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  38x

18.kapitola

Keď vchádzam do brány, niekto podrží dvere. Otočím sa naradostene, že je to Peťo... Ale vidím, že je to Gabo. Prvé čo si všimnem, je čierna kravata. Oči má opuchnuté. "Nemáš to ťažké?" povie. "Nie, ja ... ja", neviem čo povedať, či mu mám vyjadriť úprimnú sústrasť, či... Tieto rúška debilné, človek je zľaknutý kvôli možnej nákaze, no nevidno mimiku tváre, ktorá zvyčajne napovie. Ako nemý film bez titulkov.

Bez slova mi z ruky vezme ťažký nákup. Pozrieme na seba, strašne sa mi ho uľúti, objímem ho okolo krku. Začujem jeho ston. Chvíľu tak zotrváme. Potom zdvihne tvár z môjho pleca. Ja v rozpakoch pripažím. Bolo to cez čiaru? Cestou po schodoch ideme vedľa seba a mlčíme. Neviem ako začať rozhovor a potom mi napadne: "Mám pre Teba poštu!" poviem a hneď si uvedomím, že to vyznelo ako z relácky v telke - dáme stenu preč?! Gabo na mňa zvedavo pozrie, oči sa mu zúžia do úškrnu, aj jemu to napadlo. "Z Edinburgu" poviem. Oči sa mu rozsvietia. "Na to čakám už dva týždne..."

Nákup mi vynesie až pred dvere. Rýchlo vylovím z kabelky kľúče a energicky otvorím dvere. Odkopnem topánky a načiahnem sa za obálkou. "Páči" poviem a v duchu sa modlím, nech je v liste super skvelá radostná novina. "Vymením za nákup" podá mi tašku. "Rada by som ťa pozvala na susedskú kávu..." navrhnem "keď budeš chcieť". Prosto, keď som ja šťastná, nik na svete nesmie byť smutný. Skrátka všetci majú byť na poriadku. Tak si to želám a hotovo!

"Mmm, radšej inokedy..." pozrie na mňa smutne. Otočí sa na schode a zbehne dolu trhajúc lem obálky. Zatvorím dvere. Umyjem si ruky po lakte. Vyložím nákup, paradajky to prežili. Vygúglim si Goetheho Italienische Reise ako podcast a čistím pri tom zeleninu na večeru. Dám variť ryžu a do pekáča natrepem kura. Peťo grilované kura miluje. Prečo už nevolá?

Delongáč vyčarí voňavú kávu, žblnknem tam ryžové mlieko. Môj kýbel kávy. Pekárnička v meste je zatvorená, tak som kúpila dlhé cukrové piškóty. Tri si postupne namáčam do kávy a nechám rozplynúť na jazyku. Tomu hovorím tiramisu na vegánsko-abstinentský spôsob. Bez vajec a amareta.

Nemčina mi pripomenie Almu. Zapálim sviečočku. Takto jej vzdám hold.

Kura je upečené do zlata a Peťa stále nikde, zavolám Mime. Zdvihne mi po chvíľke a rozospatým hlasom povie: „Haló?“ To ma rozosmeje. Haló haló čo sa stalo... spomeniem si z detstva. „Srdco“ poviem, „driemeš?“ „Hej, taká som ti bola zrazu ukonaná...“ a rozprávame sa. „A veď čo nedobehneš hore?“ spýta sa. „Čakám Peťa“, a v mysli dodám ´môjho frajera´ a rozbúcha sa mi túžbou a radosťou srdce. Kedy už príde! Tak sa na neho teším, chcem s ním byť každú minútu, cítiť jeho prítomnosť, že je iba môj!

Čakám do pol jedenástej a nič. Jasné, že som mu skúšala volať! Nedostupný! Mala som sto chutí ísť za ním domov, že čo to má znamenať! Rozrevala som sa... Najradšej by som celú večeru hodila do koša. Ale jedlo za to nemôže. A tak lákavo rozvoniava, že si trochu naberiem a jem – aj keď nie schuti. Nie je treba dochucovať, chutí mám predsa na výber! Slzy mi to osolia. Horkosť na jazyku mám riadnu - z Peťa. Guče nemám za ušami, ale jednu poriadnu v krku, zo sklamania.  A kyslý v úsmev namiesto nakladaných uhoriek. Sladké sú spomienky.

V noci sa mi snívalo s pani Almou. "Sei nicht traurig, mein Kind, nesmúť dieťa moje.." Ráno si nájdem zmeškaný hovor od Peťa. O druhej v noci! Hádam je v poriadku. Hneď mu volám späť. Stal sa zázrak, spojenie funguje, teda, už mi hlási Voláte do siete iného (pche!) operátora. Čakám, ale nikto nedvíha. Volám ešte raz. Naveľa sa ozve rozospatý hlas: "No?" To ma tak vytočí, tak ja sa tu stresujem, že čo je s ním, či je v poriadku, celý večer som preplakala a on sa spýta NO?!

"No, tu je - teda neviem či si pamätáš, tá vysoká blondýna, čo si s ňou včera spal!" poviem sarkasticky. "Iveta?" povie rozospato... Zložím. Srdce mi bije ako o závod. Nádych-výdych-nádych-výdych.... Zvoní mi telefón. Peťo. Ja mu dám Ivetu. Nezdvihnem mu. To nech si nemyslí! Nie som žiadna podržtaška.

Mobil ďalej zvoní. Ja som tuším v nejakej telenovele! Toto sa mi všetko len sníva - že je nedeľa v noci, ale ja už som cestovateľ v čase očakávajúci tie najhoršie scenáre. Podvedomie pracuje, vytesnená minulá skúsenosť, tak čo teraz, pán Freud?

Peťo naďalej vyzváňa. Naveľa to zdvihnem. "Kráska, čo sa deje? Nepoznáš srandu?" povie. Ahá, tak ja som si našla stand-up komika. "Haló, kto je tam?! Tu Iveta," poviem drzo. Tu máš, na! Ja som tiež utiekla z cirkusu, ale krotím levy, tak pozor. "Iveta z Eskort servisu, máte tu faktúru na 2000eur." Zložím. 

To sa mi to ráno pek(el)ne začalo. Zapnem Music TV nech mi napraví náladu. Pohopsám si na Madonnu a idem na ranné rituály. Dnes sa zapnem skôr, nech kolegovia vidia, že som online. Teším sa na čítanie rukopisu o textilných remeslách na Slovensku. Je tam aj stať o Hornooravskom plátenníckom spolku. To mi dá novú energiu. 

Nabiehajú mi maily. Za oknom to vyzerá na slnečný deň, čvirikáče pejú ódy. Obmedzenia povoľujú, píše smečko, čísla testovaných/nakazených/vyliečených sú nad očakávania dobré. Slovensko je jednička v dobrom zmysle slova, dodržiavame poctivo opatrenia, leto vírusu nebude priať. To mi zdvihne náladu. Konečne žiadne strašidelné správy. Včera, keď som skypovala s našimi, tak som sa snažila vyzerať veselo. Oni sú zdraví. A to je podstatné.

Telekonfka je o desiatej, všetci sa pripájame načas. Prejdeme úlohy, otvorené projekty, plán na nadchádzajúci mesiac. "Simona", povie nakoniec šéf dôležito, "ostaň ešte pripojená, musím s tebou hovoriť! Vy ostatní, pekný deň." DOKELU! Chce ma vyhodiť. Za to že som včera nebola zapojená. "Samozrejme" poviem s najkrajším profesionálnym úsmevom. Z celého tímu som tam najkratšie... Prosím, prosím, nech neprídem o robotu!

"Simona, chcem aby si si zobrala na starosť aj oddelenie detských kníh. Som veľmi spokojný s tvojím doterajším nasadením..."

 

Pokračovanie: https://rostowa.blog.sme.sk/c/538739/riadna-exotika.html

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Lunapark alebo národná pýcha? Vysoké Tatry stoja na rázcestí

Udalosti na Štrbskom Plese sú varovaním.

Dobré ráno

Dobré ráno: Dovolenkárov bude vláda sledovať cez mobil

Do zoznamu menej rizikových krajín pribudne Británia.


Už ste čítali?