Pani Alma

Autor: Natália Rostowa | 27.5.2020 o 18:06 | (upravené 6.6.2020 o 20:24) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  30x

16.kapitola

Pondelok. Zvoní mi budík. Zaspali sme s Peťom v takom objatí, že mám mravce v ruke. Vystriem ruku a vypnem zvonenie. Moja láska je tu vedľa mňa. Aké pekné... Cítim sa ako vo filme: všetko vysvetlené, pizza zjedená, film pozretý v objatí na gauči. Mám lásku. Mám prácu. Naši sú zdraví. Mám voľný byt. A vedľa mňa on a je celý môj. Radosť žiť!

Povystieram sa, dám láske pusu. Dačo zamrmle, ale usmeje sa. Chce ešte spať, lenže ja sa musím nachystať a on má predsa tiež robotu. Dám mu ešte jednu pusu. Rozospato na mňa pozrie, natiahne za mnou paže a túli ma k sebe. No veď žijeme len raz...

Cinkne mi smska. Jááj, veď už vstávam...! Kuknem na mobil. Dokelu! "Láska, vstávaj, je deväť, mám dnes telekonfu, zaspali sme!" vybafnem. "Ja mám dovču" povie Peťo kľudne a zakryje si lakťom oči. "Naozaj?" som šokovaná. "Hej, nechaj ma ešte spať." Tak okej.

Ticho vyjdem z izby a zatvorím dvere. Fungujem, akoby bola v byte Tina, ticho púšťam v kúpeľni vodu, obliekam sa, a potom sa zavriem v kuchynskom home-office. Zapínam komp. Esemeska je od Milice. Píše mi v nemčine: "Včera zomrela naša milá pani Alma."

"Ach", vzdychnem si, "die wunderbare frau Alma..."

Literatur Kurs. Na jazykovom kurze pani Almy sme sa prvý raz uvideli s mojou Milicou. 

Na hodine sme dostali okopírované stránky nám neznámeho literárneho diela v nemčine. Každý nahlas prečítal odsek a keď sme prešli celý úryvok, Frau Alma nás vyzvala na debatu. Samozrejme všetko "auf deutsch" - po nemecky .„Ako sa dej bude ďalej vyvíjať?“ alebo „Prečo postava XY...“ 

Úžasnosť! Schmankerle! Naša fantázia nepoznala hranice. Pracovala na plné obrátky. Toľko možných scenárov, rozvíjania deja romantizujúcim, dramatickým i veselým spôsobom.

Frau Alma, naša lektorka (mala cez osemdesiat, ale totálne čiperná) nám hneď na prvej hodine ponemčila mená. Ona tvrdila, že si nás tak lepšie zapamätá. A nielen to, ak nás nemecky bude oslovovať, tak sa nám zaktivuje šuplík v mozgu, kde máme tú zaprášenú nemčinu!

Z Jančiho sa razom stal Hans, zo Sone Sanny, z Tomáša Tom, z Adely Heidi, z Karola Karl, zo mňa Mona, z Milice Mica, teda Mitzi.

Sadli sme si do kruhu, aby sme pri diskusii na seba videli a mohli ulietavať vo formuláciách, na ktoré stačila naša slovná zásoba. Ach, čo všetko sa len mohlo v deji vyskytnúť a udiať. Keď frau Alma zdvihla prekvapene obočie, bolo jasné, že sme niečo gramaticky domrvili. Vtedy jej ukazovák vyletel kozmickou rýchlosťou smer strop. „Richtig sagt man es so...“ správne sa to povie takto.

Keď sme už mali ísť domov, veľmi sa nám nechcelo. No frau Alma zahlásila "hausaufgáb": máme napísať pár viet. Napríklad o tom, ako sa príbeh začal. Alebo spísať názvy kapitol, aby popísali celý príbeh. Či opísať len hlavnú postavu a jej vývoj v príbehu. Prosto čokoľvek, čo nám k príbehu napadne. "Auf Deutsch, selbstverstaendlich, samozrejme v nemčine. A ona nám za to nabudúcu hodinu prezradí názov diela a autora.

Na ďalšej hodine sme dvaja-traja pred triedou prečítali svoje elaboráty. Pani Alma nás pochválila a prezradila autora a dielo, ak chceme dielo dočítať. Tým sa predošlá hodina uzavrela. Ďalší úryvok bola scéna z divadelnej hry. Názvy postáv nič neprezradili, žiadna Shakespearovka alebo známe libreto. Frau Alma nám pridelila jednotlivé postavy, aby sme to predčítali, ako na javisku. Každý sa na chvíľu stal postavou. Potom sme opäť debatili, ako sa hra vyvinie a o čo sa asi udeje našim postavám.

Dokonca nám raz dala čítať text písaný v švabachu. „Je to celkom jednoduché, ak sa poriadne sústredíte. Potom si oči zvyknú“ povedala, akoby to bola najľahšia vec na svete. Našťastie textu nebolo veľa. Získali sme tak nový rozmer. Naučila nás celkovo inak sa pozerať na čítanie. Vyberala ozaj  nádherné „štyky“. Mala tipy, kde v knižniciach sa k nim dostaneme. A posielala nás objavovať zabudnuté poklady do antikvariátov.

Ku koncu semestra nám pani Alma oznámila, že bude mať narodeniny. A tentoraz je výber textu na nás. Každý jeden donesie báseň v nemčine. Nemusíme ju tvoriť, ohó, to nie. Stačí len priniesť a predniesť. OMG, povedali sme si všetci. To je ťažká úloha. Priam výzva. Vykutrať niečo poetické pre tak zmlsanú čitateľku...

Tá hodina bola stobodová. Chalani doniesli kvety a my sme doniesli napečené. Predčítali sme básne a boli to ozaj krásne verše. Pani Alma bola skutočne dojatá, prepáčila kostrbatý prednes. Myslím si, že nás obľúbila a cítila, že my sme ju zbožňovali. Chceli sme u nej všetci pokračovať aj ďalší semester, no ona sa s ťažkým srdcom kurz nepredĺžila. Odsťahovala sa za sestrou do Viedne. "Meine Poldi" hovorila "vermisst mich schon". Teší sa na sestru Leopoldine - jej Poldinku.

Volám Mitzi, mojej Milici. Zdvihne mi celá uplakaná. "Ja neviem, či sú to tie hormóny tehotenské, ale totálne plačem za Almoškou. Pamätáš tie básne? A ako nám..." rozplýva sa Mima, a aj ja sa rozrevem. Veru. Sú ľudia, čo nám vstúpia do života a zanechajú tam niečo pekné, hlboké, povznášajúce, dobré. Ako pani Alma.

"Dobré ráno, kráska" vojde mi doprostred hovoru s Mimou rozospatý Peťo do kuchyne. "Prečo si ma nezobudila, veď meškám do práce!"

 

Pokračovanie:

https://rostowa.blog.sme.sk/c/537169/kluce.html

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Lunapark alebo národná pýcha? Vysoké Tatry stoja na rázcestí

Udalosti na Štrbskom Plese sú varovaním.

Dobré ráno

Dobré ráno: Dovolenkárov bude vláda sledovať cez mobil

Do zoznamu menej rizikových krajín pribudne Británia.


Už ste čítali?