Projekt Mucko má finalistu

Autor: Natália Rostowa | 22.5.2020 o 20:35 | (upravené 5.10.2020 o 18:34) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  48x

15. Kapitola

Keď vychádzame z Peťovej brány, začína opäť liať ako z krhly. Je nám to smiešne ako pubertiakom.  Hromovládca nám vždy dá vedieť, že má veľa energie. Chvíľami sa schovávame pod brány, nevieme sa jeden druhého nabažiť. Keď vojdeme konečne do mojej brány, sme premoknutí do nitky. Na mňa sa lepia šaty, rúško som po ceste stratila...

Cestou po schodoch sa smejeme a keď ideme okolo Gabových dverí, tie sa naraz odchýlia. Vyjde z nich v pršipláštiku asi 5-ročný chlapček. "Ahoj," pozdraví odvážne. Gabo otvára dvere dokorán a nesie čosi v rukách. "Miško, užaj obuť!" povie otcovsky. V tom nás uvidí a čižmičky mu takmer vypadnú z rúk. "Ahoj," odpoviem v povznesenej nálade. Gabo pobavene pozrie na moje dažďom nalepené šaty, no jeho výraz sa v momente zmení, keď zazrie Peťa. "Zdravím," povie zamračene." "Čau," povie Peťo  krátko ako niekomu známemu a ťahá ma preč.

Celý tento výjav s Gabom mi nedáva zmysel. Čo sa s Peťom poznajú, či čo?! A kto je ten malý chlapček? No teraz je dôležité dostať sa domov a usušiť. Otváram byt, odkopávame topánky a navzájom sa zbavujeme šiat... Toto je úžasný pocit: tá nedočkavosť, lačnosť v každom bozku a dotyku. Kusy oblečenia značia cestu z chodby do izby. Spadneme na posteľ a je to ešte vášnivejšie milovanie, ako naposledy.

Keď nám začne obom škvŕkať v bruchu od hladu, vyslobodím sa z objatia. Zo stoličky vezmem dlhé tričko pripravené na žehlenie a dám si ho na seba. Idem do kuchyne a skenujem obsah chladničky i špajze. Na návštevu som nebola pripravená. Obchody sú v nedeľu zatvorené. Ďalšie z opatrení. Volám do blízkej pizzerky. Objednávku vedia doniesť do dvoch hodín. Majú málo personálu, robia čo sa dá. Kričím Peťovi do izby: "Dáme si pizzu o dve hodiny a pukance z mikrovlnky o minútu?" Počujem rozospatú odpoveď: "Som strašne hladný, môže byť."

Naša prvá spoločná objednávka pizze. Zoznamujeme sa s gastro preferenciami toho druhého. On nemá rád na pizzi ananás, ja zase morské príšery, on tam chce baranie rohy a gorgonzolu, ja milujem buffala mozarellu a špenát... Nakoniec nájdeme favorita pre každého. Objednávka nahlásená.  Pukance nám na pár chvíľ zaplnia žalúdky aj špáry v gauči.

"Pozrieme sidáky film?" spýta sa Peťo. "Môžeme,"  odpoviem, ale radšej by som sa s ním túlila a objavovala jeho a on mňa. Zostať celý deň v posteli. Ale veď gauč je v pohode, kým sme v tesnom objatí. Aj keď neznášam pozerať televízor v horizontálnej polohe. A veď čo, o chvíľu je tu pizza, to sa dáme znovu do vertikálu...

Peťovi sa premoknuté oblečko ešte suší, pre pizzu idem dole ja. Donáškár je zakuklený ako z labáku na vývoj protilátky. Ja voniam ako pukance, on ako pizza. Vymeníme tovar za hotové a ja vybieham schody. Pred Gabovými dverami sú čižmičky aj dáždnik. Už sú doma z výletu. Je to Gabov syn? Gabo ako fľochol vtedy na Peťa, veľmi divné...

Doma si umyjem ruky až po lakte ako chirurg. Aby vírus nemal šancu. Rúško zalievam vriacou vodou z kanvice. Nová rutina. Pizza je nakrájaná, rozvoniava po celom byte.

Peťo chce jesť pred telkou. Mne by sa žiadalo jesť kultúrnejšie, v kuchyni za stolom a hľadieť si do očí. Ale asi je tak zvyknutý. Jeme teda pizzu pred telkou, pozeráme triler. Dej je podľa mňa stupídny, prvoplánový. Som rada, keď mi zazvoní budík na mobile. Je čas pripojiť sa na skype a volať si z našimi. 

Idem do kuchyne, nachystám notbuk a kým sa otvorí apka, vlasy si dám do copu. "Simka," počujem mamku. "Čakáme tu veľkú ľeju, od Holice..." povie. "U nás tiež lialo, ale už prestáva..." debatíme. "A jedz poriadne," zakončí spojenie mamka. Starká nezvyknutá rozprávať do kamery, vidím jej raz ruku, potom kúsok barchanice. Taká som rada, že sa dobre držia. Keď zaklapnem komp, spojím ruky v tichej modlitbe. "Pane Bože, uchovaj mojich milovaných v zdraví. Ďakujem."

V tom mi zavolá Mima. "Zlatko, ako sa cítiš? Nechceš prísť ku nám? Volala som ti už, ale si mi nezdvihla. Si v poriadku? Ivo spravil výborné lazane. Prídi," srdečne pozýva kamarátka. Som ešte v kuchyni, šepkám: "Mám tu Peťa. Projekt Mucko má víťaza..." "Jéééj. No počkaj, ale veď tam mal  veci po bývalej. A navyše bol celý divný, keď si tam za ním šla," čuduje sa. "Niee, vhodil mi do schránky list! Všetko mi  v ňom vysvetlil..."

Z chladničky spod magnetky vezmem list od Peťa. "Pošlem ti ho na čet. Končím. Mám ťa rada, Mim." Zložíme. Odfotím Peťov list a pošlem Milici. Pošle mi smajla a palec hore. "Zajtra volaj, keď budeš sama," napíše. Pošlem jej pusinku. Život je tuším predsa len fajn. Prekvapivo. 

 

Pokračovanie:

https://rostowa.blog.sme.sk/c/537039/pani-alma.html

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stĺpček šéfredaktorky

Jankovská usvedčuje Fica, že vedel o Kočnerovi (stĺpček šéfredaktorky)

Pred Jankovskou navštívil Fica Bödör.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Za Kollára sa musia hanbiť všetci

Boris Kollár sa nikdy nemal stať predsedom parlamentu.


Už ste čítali?