To fakt?!

Autor: Natália Rostowa | 18.5.2020 o 9:05 | (upravené 22.5.2020 o 21:35) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  29x

14. kapitola a zvonec

Peťo mi v liste píše, že keď som sa u neho vtedy nečakane objavila, tak práve sťahoval Nelu preč z bytu. Že z nej mal nervy. Že nie je tehotná, klamala mu! Že keď som mu utiekla, mal tam práve sťahovákov a nemohol ich nechať bez dozoru. A hneď mi skúšal volať, no nevedel odblokovať číslo, tak mobil letel o zem. Už nefunguje vôbec a on zas nevie fungovať bezo mňa! A na konci čítam: „TÚŽIM PO TEBE! PRÍDEŠ, LÁSKA?“

Milisekundu si to celé prehrávam v hlave. Aha, tak preto bol taký čudný. Túži po mne! Miesto toho, aby som bola nadšená, cítim zmätok. Život je lavína, dno, pokus, výslnie, lavína... Kde som teraz ja? Tuším niekde na dne, oprašujúc si lakte a kolená. Je toto moja šanca na lásku? Tak nad čím tu teraz  sakra dumám? 

V predsieni schmatnem kľúče, no zrkadlo ma zastaví. Vyzerám inak, ako keď som išla s Peťom na rande prvýkrát. Od dnes už nechcem byť dokonalá. Chcem byť šťastná a milovaná...

Keď zabuchnem za sebou dvere, prebleskne mi hlavou: Rúško! Tak sa vrátim, vezmem prvé po ruke. To čo sme šili so starkou. Môj dnešný talizman. 

Ulice sú mokré a prázdne. Iba jeden psíčkar. Na chodníku sa jeden druhému vyhneme oblúkom. Iné nevnímam nič, nohy ma nesú samé, som Fénix. Ponáhľam sa za láskou.

Keď dole zazvoním na jeho zvonček, ozve sa mi nazlostené: "Čo zas?!" "Tu je Simona, ale asi som stlačila nesprávny zvonček..." poviem sklamane. "Lááska" zaznie z reproduktora nadšenie rovnakej osoby. Nasleduje pípnutie brány. Vybieham schody, oproti mne sa valí osoba. Peťo. Padneme si do náručia. Ja si strhnem rúško. Vášnivo sa pobozkáme. Zabuchnú sa dvere na byte. "F...!" povie Peťo. "To boli asi moje dvere."

Ideme ruka v ruke k jeho bytu. Oprie sa do dverí, sú zavreté. "Tak sa ide ku mne..." navrhnem spontánne. "Som absolútne za!" povie Peťo a veľavýznamne zdvihne obočie. Potom sa zase k sebe primačkneme, ako v plnej 39-ke smer Mlynská dolina. Bozkávame sa ako o život, akoby bol zajtra koniec sveta.

Žiadny koniec, ale začiatok. A veď uvidíme. Uvidíme.

 

Pokračovanie:

https://rostowa.blog.sme.sk/c/536502/projekt-mucko-ma-finalistu.html

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Minúta po minúte: Testy odhalili ďalšie dva prípady, oba sú z karanténneho centra

Z Covid-19 sa vyliečilo 1 322 pacientov, aktívne je chorých 163 ľudí.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Matovič sa zasa nevie zmestiť do kože

Štát sa stále riadi ústavou, nie duševnými poryvmi premiéra.

Cynická obluda

Preberanie z naivity

V piatok sa začal proces postupného prefackávania ľudí, ktorí veria, že ak Igor Matovič niečo sľúbi, tak to bude aj platiť.


Už ste čítali?