reklama

Len taký džez!

4. Kapitola

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Edičný plán nepustí, známa šéfova hláška. No zrazu je tu pandémia a všetko inak. Hlavný grafik na maródke. Produkčná na óčeerke. Zahraničná stáž stopnutá. Prezentácia novej knihy presunutá na neurčito.

A ja chcem ísť vo štvrtok za Peťom. Dnes sa mi s ním snívalo! Prišla som na dohodnutý koncert. Už na schodoch počujem chytľavý džez. V publiku hľadám Peťa, no všetky žiarovky, ako naschvál, smerujú na pódium. Žmúrim v prítmí, prepínam na nočné videnie. Prechádzam medzi stoly. Ostrím na prítomných ako špión. Dokelu, čo sme sa obišli? Na pódiu to vrie, saxofón dáva sólo. Publikum skanduje.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Potkýnam sa o ľudí, o stoličky. Musím sa niekde zložiť. „Je tu voľné?“, skúšam prehlušiť reproduktory, ukazujem na prázdne miesto. „Jasan, prisadni“, mávne dievčina s farebnými dredami. Odkladám kabelku a zbavujem sa kabáta. Odhaľujem nohavicový kostým = moje montérky. Dievčina si ma premeriava, očividne som ´over-dressed´.

Pohľadom ešte raz čekujem okolie. Nie je tu... Bez nálady kuknem na pódium. Ty krávo, veď tam je Peťo! To on hrá na saxíku! Je to okopčená scéna z pána Ripleyho, totálne jazzové šantenie. Vedľa neho spevák, na hlave klobúk, trúbkou hýbe do taktu. Pridávajú sa bicie. A z klávesov počuť piáno. Bohovské!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď oznámia prestávku, vstanem. Idem rovno k Peťovi. Odkladá svoj nástroj. „Hej, pán muzikant, chcem podpis na brucho!“, poviem spontánne. Otočí sa a pobavene na mňa pozrie. Je tak atraktívny! Nakloní sa ku mne, zdvihne mi bradu a pozeráme sa jeden druhému do očí. Naše tváre sa priblížia. A potom sa...

A potom sa prebúdzam, lebo budík... Dokelu! Toto ma, dúfam, čaká vo štvrtok...

xxx

Je štvrtok. Z roboty idem rovno tam. Na bráne visí info, že koncert je z dôvodu opatrení zrušený. Takto to v mojom sne nebolo! Tak som sa na dnešok tešila a teraz čo? Nahnevane dupnem nohou. V tom mi napadne - a veď možno je Peťo dnu. Aspoň nakuknem, ako to tam vyzerá.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nesmelo vstupujem do podniku. Sedí tu v prítmí pár ľudí. Jeden pánko pripomína maestra Lipu. A je tu aj všadeprítomný provokačne zamilovaný párik... Celkom vzadu sedia štyria chalani. Ako sa tmolím pomedzi stoly, jeden z nich vyskočí a máva na mňa. To bude Peťo, pomyslím si. Šmodrchám sa k nemu a zrazu sklamane zisťujem, že je to niekto neznámy: „Sorry, som myslel, že si čašníčka“, priznáva. „Spoko,“ otáčam sa sklamane na opätku.

Čo teraz? Mám tu počkať? Z reproduktorov hrá džez. To je znamenie, istotne príde! Objednávam si kolu a sadám tak, nech vidím na dvere. Chalani ma pozorujú. Sedieť tu sama je trápne. Píšem Mime, že ako sa veci majú. Hneď odpisuje: „Len tam pekne čuč!“ Tak si píšeme a ubehne mi čas. Kola dopitá, účet vyrovnaný, obliekam sklamane kabát. Keď vychádzam, pri bráne stojí nejaký týpek s cigaretou. Blokuje mi cestu, tak sa prihovorím: „Môžem prejsť?“ Týpek sa otáča, je to Peťo!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Sima, už som fakt nedúfal!“ hasí cigaretu. „Ja tu chodím hore dole, ako taký vyhladovaný vlk,“ usmeje sa. „A ja čakám v domčeku s ostatnými kozliatkami,“ kontrujem, „a teba nikde!“ Smejeme sa. „Hm, na drink ťa už asi nenalákam, ale vonku je fajn, prejdime sa.“ Jeho návrh sa mi páči, dnes som sa nasedela dosť. Vykročíme hore kopcom smer hrad. Naposledy som tam bola ako študentka.

Ako kráčame, zapínajú sa pouličné lampy. „To som objednal špeciálne na dnes,“ uškrnie sa na mňa. „Nech je romantika?“ poviem a som zvedavá, ako zareaguje. „Jasné, nech je to rande, ako má byť!“ žmurkne na mňa. Prechádzame Viedenskou bránou. Je to tu príjemne vyľudnené, len my a gigantický Svätopluk na svojom tátošovi. Sadáme na múrik a kocháme sa výhľadom, mihot svetiel a dynamika mesta pomaličky ustáva.

"Vieš, že sa mi snívalo, že ten koncert bol?" preruším ticho. "To fakt?!" spýta sa zvedavo. "Fakt. Nebol si nikde v hľadisku. Potom si zrazu na pódiu a hráš sólo na saxofóne..." Pozriem sa mu do očí, sú krásne čokoládové. "Hm, no a čo potom?" pýta sa. "Potom som išla za tebou a..." Do vety mi začne zvoniť telefón. Mima. Zložím jej, ale ťuknem správu, že som Ok. Hádžem mobil späť do kabelky.

Peťo hľadí smer Nový most. Vyzerá zamyslene. Nakoniec povie: "Odtiaľto som fotil kampaň pre jedného developera. Bolo to, keď mi zomrela mama. Vtedy mi práca pomohla prekonať..." Stíchne. Spontánne ho chytím za ruku, prepletú sa nám prsty. Ešte stále pozerá do diaľky. Uff, pomyslím si, zajtra volám mamke. A na víkend idem domov na Oravu. Od Vianoc som tam nebola.

Na ruku mi dopadne Peťova slza. Pozrie na mňa. Má taký čistý pohľad. "Vieš, páter na pohrebe povedal, že smútok, ktorý cítime, máme zanechať tam. Že nemáme smútiť za tými, čo tu už nie sú. Naďalej žijú v nás." Odmlčí sa. "Len sa hrozne trápila, to skrátka nebolo fér!" Na to zdvihne moju ruku a vtisne mi na ňu bozk. "Prepáč, nechcel som dnes byť smutný." Stisknem mu prsty. 

Sledujeme svetlá mesta a panorámu prichádzajúcej noci. "Ešte mi dorozprávaj ten tvoj sen," povie. "Takže hral som na saxík, dúfam, že nie úplne falošne, a čo potom?" Pozriem na neho: "No vlastne si hral úžasne, chcela som podpis na brucho!" Vidím, že sa pobavene uškrnul. "To som fakt poctený!" Teraz sa uškŕňam aj ja. "Potom si mi takto vzal tvár do dlaní a..." zrazu sa bozkávame. Najprv nežne, skúmavo, potom vášnivejšie. Vtom sa spustí búrka. Nebo osvetlí blesk. Prekvapení sa od seba odlepíme. "Toto je čo za timing, hrom do toho!" povie Peťo položartom. Zaznie hrom a obaja sa začneme smiať. Schytí ma za ruku, "Poď, ideme sa niekam skryť..."

Pokračovanie:

https://rostowa.blog.sme.sk/c/532813/domenkov-domov.html

Natália Rostowa

Natália Rostowa

Bloger 
  • Počet článkov:  39
  •  | 
  • Páči sa:  0x

tu publikujem v kapitolách svoju prvotinu - svieži román, ktorý začína poviedkou Rozumbrada. Želám pohodové čítanie Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu