Rozumbrada

Autor: Natália Rostowa | 11.2.2020 o 20:24 | (upravené 16.2.2020 o 9:56) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  20x

Štamgastky v obľúbenej kaviarni.

„Tebe už tuším fakt začína hrabať z tohto single života!“, vyhlási mi najkamoška.

„Čo zase?!“, odpovedám a prevraciam oči do plafónu.

„No musíme ti nájsť chlapa! Nie, nič nehovor, premýšľam...“, rozkazuje mi rozhodne. Poznáme sa už ´sto rokov´ a viem, že keď si Mima vezme niečo do hlavy, nikto ju nestopne.

´Sa jej povie, vydatej´, napadne mi, ´uchmatla si spolužiaka na výške a bolo vybavené.´ Sledujem, ako zamyslene hypnotizuje škoricový výjav na pene kapučína. „Oukej, oukej, myslím, že to mám...“, vyhlási Mima a mieša kávu ani čo by čarovala.

„Prosím ťa, ale už žiadne haluzné appky!“, bránim sa, lebo fakt nemám záujem o týpkov, čo ma chcú na jednu noc.

„Ale čo si pipi, appky sú od veci, treba reálny život“, uvažuje Mima urputne.

„Ja som už úplne bez nápadov,“ priznávam a hľadím z okna kaviarne. Vonku pomaly padá sneh, to milujem, má to v sebe hovadský pokoj...

„Simča, nedrichmi  mi tu, vôbec nespolupracuješ! Ja sa tu snažím a ty počítaš vločky na okne!“

„Sorry, Mimi, to je asi tým počaskom. Dnes už pijem tretiu kávu, ale vidíš, mám úplne vymaľované.“

„Ale nič mi tu netrep a zapoj láskavo svoju šedú kôru“, nedá sa odbiť Mima. „Simi, no tak, rozmýšľaj so mnou. Kde sa inteligentná, atraktívna mladá žena ako ty, môže zoznámiť? Prostredie, kde sa vyskytujú intelektuáli, ale aj umelecké duše, či knihomoli...Už to mááám!“ vyskočí víťazne zo stoličky.

Naraz ma prejde celý útlm. Upriem na ňu spýtavý pohľad. Keď sa znovu usalaší na stoličke, spustí: „Ty si ma minule ťahala do  Esterházyho paláca, lebo že je tam teraz dáka knižnica...“

„Kornela a Nade Fӧldváriovcov“, doplním pohotovo. Hanbím sa, ako dlho sa tam už chystám... Milujem knižky, ich vôňu, textúru papiera, sadzbu aj typ písma, viazanie, ilustrácie, prebal, grafiku. Mňam!

„No, a ja som ťa vtedy prehovorila, nech ideme na vianočné trhy, lebo som na nich sto rokov nebola. Teraz nepodstatné, naspäť k meritu veci“, pokračuje Mima. „Do tej knižnice sa skrátka vyberieš a na betón práve tam stretneš Pána božského!“     

 „Počuj, ty meritum! Dobre už, dohodnuté, ešte tento týždeň sa tam ´nainštalujem´. Tak prisahám!“ a slávnostne dvíham dva prsty do vzduchu na potvrdenie. „Ale dnes už, prosím, točme o inom,“ a plynule meníme tému.

----

Nadišiel  deň D. Plním dané slovo a v čížmičkách po snehu "dokorčuľujem" do galérie. Som šťastlivo tam, len či tam bude aj ON...

(toto píše sám život, takže som som zvedavá, ako to bude pokračovať, budem vás informovať)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kiska: Poviem polícii, kto je za anonymným videom

Pellegrini video komentovať nechcel, konať má polícia.


Už ste čítali?