Láska. Zn.: Fragile

Autor: Natália Rostowa | 3.2.2020 o 17:35 | (upravené 13.2.2020 o 17:16) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  72x

Kde má láska domov?

„Luc,“ ťukla mu správa, „uvidíme sa dnes?“ Lucienovi poskočilo srdce, v sekunde naťukal odpoveď: „Budem tam, láska.“ Musí sa opäť nenápadne vytratiť z domu. Už len necelé dva roky a bude konečne nezávislý od vôle rodičov. Formidable!

Lucienov papa ako skúsený manažér riadil tím novej pobočky firmy. A keď všetko fungovalo ako malo, bol poverený „riaditeľovať“ tím v novej pobočke v ďalšej krajine. To by bola pohoda, keby zakaždým nesťahoval so sebou aj svoju rodinu. Les nomades! Lucien už od mala tieto časté zmeny domova, a najmä školy, neznášal. Všade začínať odznova: zapadnúť medzi rovesníkov, nadväzovať nové priateľstvá, nestať sa terčom šikany, zvykať si na nových učiteľov, školský systém, nový jazyk, novú kultúru, nový domov... Skrátka, príliš veľa noviniek!

Rodičov netrápili Lucienove pocity, asi to nemali zapísané v diároch! Boli totiž non-stop zaujatí svojím džobom, vždy na telefóne, na mailoch. Maman ako prestížna realitná agentka  donekonečna budovala kontakty. Vždy dokonale upravená, ešte aj doma totálne nastajlovaná, pripravená prijať trebárs aj členov kráľovskej rodiny.

A on, ich jediný syn, mal vyplniť každú idée fixe: super sa učiť a k tomu ešte chodiť na balet (mama si tak plnila svoju túžbu byť kedysi baletkou), na klavír (o toto sa postaral mamin brat – svetoznámy klavírny virtuóz) a ovládať jazyky (na tomto insistoval otec, lebo v ňom videl nástupcu vo firme, čiže okrem rodnej franiny to bola anglina, nemčina, ruština, španielčina... A prekvapivo čínština ešte nebola v pláne, ale kto vie?!). Toto všetko mal robiť mimo školu, čo v reáli znamenalo nula času na kamošov, frajerku či dolce far niente.

Cez víkend ho  postavili pred hotovú vec – firma zakladá novú pobočku, sťahujú sa už koncom mesiaca. Une catastrophe! Luciena to šoklo, veď konečne prežíval pravú lásku... Chcel dačo odseknúť, no papá mu rovno odrecitoval Dumasa staršieho: „´Hovor len vtedy a tam, kde je to treba a pritom vyslov len polovicu toho, čo si myslíš´, pán syn!“ A po Londýne, Mníchove, St. Petersburgu, Madride a Paríži sa mal Lucien ocitnúť v ďalšom meste, ktorý má na čas volať domovom. V srdci Európy. V hlavnom meste Slovenska.

Mama mu hneď poslala do mailu – veď ako inak, madame realitná agentka – rešerš informácií. V predmete mailu načančaná reklamština, na ktorú bola zvyknutá v komunikácii s klientmi. Stálo tam: „Bude to najkrajšie obdobie tvojho života, Lucien“. Najprv to chcel odignorovať, už mal myš nasmerovanú na kôš. Ale zvedavosť mu nedala, aj tak sa budú sťahovať, môže sa aj na hlavu postaviť! V tele mailu našiel link na školu. Webka univerzity  bola aj v angline, tak očami preletel dačo o fakultách a Erasme. To by mohla byť šanca vycestovať za chère Sophie, špekuloval v mysli...

Názov univerzity zahŕňal meno Comenius. Raz o tom týpkovi písal referát do školy, a jediné, čo si zapamätal bolo, že sa narodili v rovnaký deň a mesiac, 28. marca. Haluz! Uni  sa nachádza v historickej časti mesta. A neďaleko odtiaľ budú bývať, uvedomil si, keď sa mu načítal link mapy. Všade bude mať blízko. Preletel ešte výber faktov o Bratiske v mamkinom elaboráte: Tak ako Paríž má svoju Seinu, Londýn Temžu, tu je Dunaj. Mesto síce nemá metro, no boli tu korunovaní králi, aj Mária Terézia. A nie je to dávno, keď sa mesto volalo Pressburg/Prešporok/Pozsony , a vtedy sa tu rozprávalo v troch jazykoch naraz – malý Babylon. A slovenčina patrí medzi najťažšie jazyky na svete. Ešte šťastie, že tam bude študovať v angličtine. Awesome!  

Ale ako to povedať Sophie, že odchádza z mesta, z krajiny, niekam úplne inde? Tieto posledné mesiace s ňou boli také úžasné! Museli sa síce stretávať tajne, lebo rodičia o  Sophie netušili. Bola  totiž bola z chudobnejších pomerov a oni by mu ju hneď zatrhli. A to nemienil riskovať.

Rýchlo naťukal Sophie správu, o koľkej sa stretnú. Iné nechcel riešiť cez chat. Veď jej reakcia rozhodne o tom, či vôbec zostanú v kontakte. Keď potom vzťah na diaľku rázne odmietla, domov šiel zdrvený.

A potom sa mu dva týždne neozvala. Chodil ako bez duše. Zut! Prekliate sťahovanie! Odrazu nič nemá zmysel. Už ju nikdy neuvidí...

Raz v sobotu mu od nej cinkla správa. ˇSchválili mi štipko na uni v Bratislave.ˇ Predsa budú spolu! Mal pocit, že jeho život sa iba teraz začína...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Žilinská nemocnica varuje pred režimom vojnovej medicíny

Bojnická nemocnica už nevie vyčleniť ďalšie lôžka pre pacientov s Covidom

Dobré ráno

Dobré ráno: V Poľsku sú ľudia už týždeň v uliciach, zúri tam kultúrna vojna

Do protestov sa zapájajú desaťtisíce ľudí.

Fico žije v atmosfére strachu, jeho ľudia končia v putách

Šéf Smeru sa zastal viacerých zadržaných.


Už ste čítali?